Vážení čtenáři, také redakce webu Datová žurnalistika se připojuje k médiím, která publikují nedokončený text zavražděného kolegy Jána Kuciaka, němž společně s Českým centrem pro nezávislou žurnalistiku, italskou organizací IRPI a OCCRP pracoval více než 18 měsíců.
Pred štrnástimi rokmi prišiel do Michaloviec Talian Carmine Cinnante. Ráno vyštartoval na svojom Fiate z asi 40 kilometrov vzdialenej obce Novosad, kde býval u svojej priateľky Lýdie. Cinnante mal namierené do Talianska. Viezol ešte Slováka Jána, ktorému tam sľúbil vybaviť prácu. V okrese Michalovce bol v tedy nezamestnaný každý štvrtý človek v produktívnom veku. Keď sa dvojica blížila z poľnej cesty na hlavnú medzi obcami Porostov a Ostrov v okrese Sobrance, zbadala policajnú hliadku. Ich biely Fiat Punto s talianskymi značkami začal náhle cúvať.
CZ vzor 26
Policajtom prišlo správanie taliansko-slovenskej dvojice podozrivé. Vozidlo zastavili a skontrolovali. Na zadnom sedadle našli čierny drevený kufrík, v ktorom bola zbraň, 50 nábojov a zásobník. Išlo o funkčný československý samopal ČZ vzoru 26 s laserovým zameriavačom, ale s vyfrézovaným výrobným číslom.
Kufrík bol podľa znalcov vyrobený špeciálne na uloženie samopalu. Taliana Cinnanteho obvinili z nedovoleného ozbrojovania a sudca okresného súdu v Michalovciach mu vymeral dva roky podmienečne. Prokurátor vtedy pred sudcom označil Taliana za živnostníka, ktorý podnikal na Slovensku v oblasti poľnohospodárstva.
Chápadlá až na Úrad vlády
O niekoľko mesiacov neskôr si pre Cinnanteho prišli talianski policajti. Dôvodom bolo pašovanie zbraní do Talianska – pre mafiánskeho bossa Guirina Ionu. Iona bol bossom klanu Belvedere Spinello, ktorý jednou z vetiev ekonomicky najsilnejšej talianskej mafie súčasnosti – ‘ndranghety. Ako ukazujú dokumenty z vyšetrovania, jej členom je aj Carmine Cinnante. Človek, ktorého slovenské úrady poznali len ako podnikateľa v poľnohospodárstve.
Cinante pritom nie je jediným Talianom s väzbami na mafiu, ktorý našiel na Slovensku druhý domov. Začali tu podnikať, poberať dotácie, čerpať eurofondy a najmä budovať vzťahy s vplyvnými ľuďmi v politike – až po Úrad vlády Slovenskej republiky.
Doma v Taliansku im zatiaľ hrozili početné problémy so zákonom.
V službách mafie
Na poľnohospodárskom družstve medzi obcami Dvorianky a Parchovany v okrese Trebišov sa biznis mafiána Carmineho Cinnanteho stretáva s Antoninom Vadalom. Ten mal doma v Taliansku tiež problémy s políciou. V pondelok 3. februára 2003 rozhodoval súd v Reggio Calabria na juhu Talianska o deviatich obvinených v kauze spojenej s ďalším mafiánskym klanom – Libri. Klan Libri je jedným z najmocnejších v rámci ‘ndranghety.
Medzi obvinenými bol aj Antonino Vadala, pôvodom z dedinky Bova Marina na juhu Kalábrie. Podľa talianskych vyšetrovateľov to bol práve Vadala, kto na žiadosť klanu pomáhal skrývať mafiána Domenica Venturu – odsúdeného za brutálnu vraždu člena konkurenčného gangu – a pomáhal mu unikať pred úradmi. Talianski policajti zachytili telefonické rozhovory medzi Antoninom Vadalom a Francescom Zindatom – bossom klanu – kde sa dvojica dohadovala o podrobnostiach akcie.
V roce 2003 byla ale Antonino Vadala zproštěn viny pro nedostatek důkazů.
V inom prípade súd v rozhodnutí popisuje situáciu, ako Antonino Vadala s ďalšími dvoma mužmi cestovali do Ríma, aby fyzicky „potrestali“ neznámeho človeka, ktorý „poškodil klan“.
„Úlohu zveril ľuďom, ktorým (boss klanu Francesco Zindato) najviac dôveroval, medzi nimi aj Antoninovi Vadalovi,“ vysvětlila soudkyně.
Keď čelil Vadala v Taliansku obžalobe, neprišiel do súdnej siene, aby si vypočul rozsudok. Útočisko a nový domov našiel na východnom Slovensku. Namiesto problémov so zákonom našiel na Slovensku rozsiahle podnikateľské príležitosti. Vadala začal byť úspešný v poľnohospodárstve, v obchode s realitami či v energetike. Stal sa jednou z najvýraznejších postáv talianskej komunity na Slovensku.
Podnikateľ v energetike
V roku 2009 sa na verejnosti objavila informácia, že neznámy taliansky podnikateľ Antonino Vadala plánuje v priemyselnom parku v Lučenci postaviť dve fabriky za takmer 70 miliónov eur. Hoci z projektu nakoniec zišlo, z Vadalu sa stal „podnikateľ v energetike“. Tak ho aspoň poznal bývalý minister hospodárstva, dnes obvinený z objednávky vraždy Pavol Rusko. Ten si na Vadalu paradoxne spomenul cez hlavnú štátnu radkyňu Mariu Troškovú, ktorá úzko spolupracuje s premiérom Robertom Ficom.
„Kedysi u nás istý čas, asi tri mesiace, robila. Bolo to už pomerne dávno, zhruba pred štyrmi rokmi. Potom sa však zoznámila s jedným podnikateľom talianskeho pôvodu, ktorý sa okrem iného venoval slnečným elektrárňam, a prešla k nemu,“ povedal vtedy Rusko. To, že jej kariéra pokračovala k Ficovi na Úrad vlády, ho veľmi neprekvapilo: „No tak ja som myslel, že pôjde pomalšie, ale v zásade ma to neprekvapilo, lebo veľmi rýchlo pochopila, ako v živote postupovať.“
Trošková a Jasaň
Mária Trošková. Foto: Aktuality.sk
V auguste 2011 založil Vadala s Máriou Troškovou spoločnosť GIA MANAGEMENT. Z nej Trošková asi po roku odišla a neskôr sa stala asistentkou poslanca Smeru Viliama Jasaňa. Jasaň médiám nechcel povedať, kde našiel ženu známu skôr ako modelku, ktorá bola aj vo finále Miss Universe 2007. Povedal len, že mu ju odporučil kamarát. „Odišla asistentka, ktorú som mal, a jeden priateľ mi odporučil túto ženu,“ tvrdil pre Nový čas. Či bol tým priateľom Antonino Vadala, odmietol povedať.
Od Jasaňa však Mária Trošková zamierila ani nie po po roku – v marci 2015 – k Ficovi na Úrad vlády. O rok neskôr sa za ňou sťahoval aj Jasaň. Premiér ho totiž vymenoval za riaditeľa kancelárie a tajomníka bezpečnostnej rady štátu. Jasaň navyše podľa svojich slov dostal aj bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa. Ako tajomník rady sa zodpovedá priamo Ficovi.
Jasaň chodí na rokovania bezpečnostnej rady, vypracúva súhrnné stanoviská pre Fica, zabezpečuje dokumentáciu činnosti rady. Má teda prístup ku všetkým dokumentom a informáciám rady, ktorej úlohou je zabezpečiť funkčnosť bezpečnostného systému krajiny a v čase vojny preberá právomoci vlády.
Jasaň má napriek tomu preukázateľné väzby na človeka, ktorý spolupracoval priamo s talianskou mafiou. Vzťahy medzi Jasaňom a Vadalom sa dajú preukázať najmä v biznise. Politik Smeru v minulosti vlastnil súkromnú bezpečnostnú firmu Prodest. Tú nedávno prebral práve Vadala s kolegami. Okrem toho má Jasaňov syn Slavomír stále s Talianmi spoločnú firmu AVJ Real.
Okrem toho: keď nedávno skončila jedna z Vadalových firiem v konkurze, vyšlo najavo, že Vadala má pohľadávky voči súkromnej bezpečnostnej službe, v ktorej v minulosti pôsobil ako spolumajiteľ Jasaň aj jeho syn Slavomír. To znamená, že dvaja ľudia z okruhu človeka, ktorý prišiel na Slovensko ako človek obvinený v mafiánskom prípade v Taliansku, majú denný prístup k premiérovi krajiny – vybral si ich Robert Fico osobne.
Vadala volí Smer
Okrem Jasaňa a Troškovej sa však okolo Antonina Vadalu dajú vystopovať aj ďalšie väzby na politiku a stranu Smer. Napríklad dlhoročná ekonómka Vadalových firiem Monika Čorejová kandidovala za
Antonino Vadala a komentář k volbám
Smer v komunálnych voľbách. Samotný Vadala Smer masívne podporuje aj v kampani na sociálnych sieťach. Fica chválil medzi Talianmi, Kaliňáka bránil pred intrigánskou opozíciou, a s Rašim sa hecovali k víťazstvu vo voľbách.
V deň volieb Vadala horlil, že „dnes všetci volíme správne 16 Smer a zajtra máme istotu, že Slovensko je v dobrých rukách.“ V predvolebnom čase sa chystal na konferenciu Smeru v Košiciach. Rašimu verejne odkazoval, že sa tam „vidia“. Stranu Smer pritom nazýval „naša strana“. Keď vznikla súčasná vládna koalícia, pre Vadalu to bol dôvod na oslavu.
Náboje a pohrebná kytica
Vadala a jeho talianski známi mali problém so zákonom aj na Slovensku. Napriek niekoľkým trestným konaniam aj obžalobe sa však následkom zatiaľ vyhýbajú. Za všetky aspoň niekoľko prípadov, v ktorých išlo o podozrenia z vydierania a daňových podvodov. Aktuality.sk ich spolu s partnermi zrekonštruovali z policajných a súdnych dokumentov, ktoré získali na základe infozákona.
Prípad číslo jeden sa odohral na východe Slovenska v roku 2013. V jedno jesenné ráno našli zamestnanci trebišovskej firmy na vstupnej bráne netypickú zásielku. Na plote visela taška, v ktorej boli zápalky, desať funkčných nábojov a pohrebná kytica. Zabalená bola v papieri s nápisom Jerad, čo mala byť skomolená verzia mena ich šéfa Gerharda. Malo to byť varovanie od konkurenta, ktoré nadväzovalo na vyhrážky zabitím. Skomoleným výrazom Jerad oslovoval konateľa firmy Talian, s ktorým sa firma sporila o takmer 40 hektárov ornej pôdy.
„Jerad“ najskôr varovanie ignoroval. Policajtom sa ohlásil až vtedy, keď vyhrážkam čelil aj jeho zamestnanec – traktorista. Pred trebišovský okresný súd sa po dvoch rokoch vyšetrovania napokon postavil Antoninov príbuzný Sebastiano Vadala. Obžaloba znela: vydieranie. Podľa prokurátora Petra Prokopoviča sa Vadala konateľovi trebišovskej firmy „vyhrážal zastrelením a rukami mu ukazoval, že ho podreže.“ Traktoristovi zase, že „kto bude pracovať na jeho poli, takže má zbraň, traktor podpáli a vodiča zastrelí.“ To všetko preto, že firma obhospodarovala pole, na ktoré mal zálusk aj Talian. Kto mal naň skutočné právo, orgány neriešili.
Súdom dôkazy nestačili
Munice
Okrem výpovedí firma predložila vyšetrovateľovi aj zvláštnu zásielku na meno Jerad. Expertíza dokázala, že všetkých 10 nábojov je schopných streľby a vlastniť ich môže len držiteľ zbrojného preukazu, licencie či povolenia na vývoz. Kamera na dvore firmy mala zachytiť aj Vadalovu návštevu, počas ktorej sa mal konateľovi Gerhardovi vyhrážať osobne. Vadala to však poprel. Na súde spolu so svojim právnikom Marekom Švingálom tvrdil, že v čase posledných vyhrážok ani nebol v Trebišove, ale v Michalovciach. Potvrdil to práve Švingál, Vadalova účtovníčka a jeden ďalší Talian.
Okresnému súdu v Trebišove a neskôr aj Krajskému súdu v Košiciach sa však zdali dôkazy prislabé. Vlani Sebastiana Vadalu oslobodili. Sudca okresného súdu v Trebišove Milan Petričko napísal, že „nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný“. Prokurátor podľa sudcu vychádzal len z výpovedí svedkov, čo vraj nestačí na usvedčenie Vadalu. Taška s nábojmi a pohrebným vencom, respektíve videozáznam, sa v rozhodnutí súdu vôbec nespomínajú. Prokurátor sa voči jeho rozhodnutiu odvolal.
Tvrdil, že sudca „nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a práve jednoznačné dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú zo zločinu vydierania, znegoval a svoje rozhodnutie oprel o neobjektívne a z jeho pohľadu jednostranné subjektívne závery.“
Zástupca konateľa firmy, ktorý mal byť obeťou vydierania, súdu vyčítal, že kladie váhu výpovedi Mareka Švingála, ktorý vystupoval ako svedok, hoci v prípravnom konaní vystupoval ako advokát obžalovaného. To znamená, že z trestného konania vedel, čo všetko policajti zistili. Dokonca aj výsluch Švingála mal byť vedený tak, že je nezákonný. Vadala vyšetrovateľovi povedal, že slovenským jazykom nehovorí, ani mu nerozumie, a preto sa nemohol vyhrážať. To však vyvrátili viacerí svedkovia.
Aj Sebastiano Vadala navyše do notárskej zápisnice v inom prípade – o dva roky neskôr – uviedol, že „ako štátny príslušník Talianskej republiky dlhodobo žijúci na území Slovenskej republiky rozumie slovenskému jazyku“.
Senát krajského súdu v Košiciach, vedený Marekom Dudíkom, však odvolanie zamietol a potvrdil, že Vadala má byť oslobodený.
Taliansky bašternák
V druhom prípade, ktorý sa týkal daňových špekulácií, figuroval priamo Antonino Vadala. V kauze išlo pravdepodobne o špekulatívne obchody s tromi bytmi v bratislavskej Petržalke. Celý prípad sa začal v roku 2011 a skončil len vlani. Pôvodným vlastníkom troch bytov bol Talian Antonio Palombi, presnejšie jeho firma ALTO. V roku 2011 sa však dali byty do pohybu – v priebehu niekoľkých mesiacov boli najskôr prevedené na spoločnosť GENNA a následne na firmu AV-REAL. V prvej Vadala predtým pôsobil, druhú riadil aj v čase prevodov.
Po troch rokoch od tohto obchodu sa však Palombi obrátil na policajtov s tým, že Vadala mu za byty nezaplatil kúpnu cenu. Podľa policajného uznesenia, ktoré sme získali na základe infozákona, Palombi najskôr tvrdil, že Vadala ho podviedol. Takto o prípade informoval aj týždenník Plus 7 dní.
V druhom prípade, ktorý sa týkal daňových špekulácií, figuroval priamo Antonino Vadala. V kauze išlo pravdepodobne o špekulatívne obchody s tromi bytmi v bratislavskej Petržalke. Celý prípad sa začal v roku 2011 a skončil len vlani. Pôvodným vlastníkom troch bytov bol Talian Antonio Palombi, presnejšie jeho firma ALTO.
V roku 2011 sa však dali byty do pohybu – v priebehu niekoľkých mesiacov boli najskôr prevedené na spoločnosť GENNA a následne na firmu AV-REAL. V prvej Vadala predtým pôsobil, druhú riadi aj v čase prevodov. Po troch rokoch od tohto obchodu sa však Palombi obrátil na policajtov s tým, že Vadala mu za byty nezaplatil kúpnu cenu. Podľa policajného uznesenia, ktoré sme získali na základe infozákona, Palombi najskôr tvrdil, že Vadala ho podviedol.
Takto o prípade informoval aj týždenník Plus 7 dní v roku 2015. Pravda však bola trochu iná. V skutočnosti boli Palombi a Vadala dohodnutí, že prevod bytov prebehne bez skutočných platieb a byty nakoniec skončia v spoločnej firme KANNONE. Zmyslom obchodov malo byť to, že Vadalova firma AV-REAL, ktorá bola v reťazci tretia, dostane nadmerný odpočet DPH vo výške asi 80-tisíc eur. Pri výpovedi na polícii to pritom v pozícii svedka – poškodeného priznal sám Palombi.
„Uviedol, že Antonino Vadala mu poradil, aby previedli byty na spoločnosť AV – REAL cez spoločnosť GENNA, s.r.o., lebo táto spoločnosť sa zaoberala predajom bytov a spoločnosť ALTO, s.r.o. nebola platcom DPH. Spoločnosť GENNA to potom mala previesť za oveľa vyššiu sumu. Týmto spôsobom, keďže AV-REAL je platiteľom DPH, pri kúpe by si to potom odpočítal,“ zachytil vyšetrovateľ Palombiho výpoveď.
Vratky DPH
Palombi policajtom viackrát zopakoval, že cena 360-tisíc bola len imaginárna. V skutočnosti sa mu mali byty vrátiť.
„Podozrivý povedal, že keď dostane 80-tisíc eur za to DPH, tak prevedie tie byty na ich spoločnú spoločnosť KANNONE, s.r.o. Tým pádom by tie byty prešli späť do spoločnosti poškodeného.“
Ešte v trestnom oznámení pritom Palombi napísal, že mal mať aj podiel na vratke DPH.
„Podozrivý mu uviedol, že byty budú predané obchodnej spoločnosti GENNA, čo zdôvodnil tým, že spoločnosť GENNA si uplatní nárok na odpočet DPH, z ktorého polovicu oznamovateľovi dá,“ píše sa v uznesení.
Vadala u vyšetrovateľa všetko poprel, o žiadnej dohode vraj nevedel a byty vraj normálne kúpil. Vyšetrovateľ nakoniec trestné stíhanie zastavil s tým, že nešlo o podvod na Talianovi Palombim, pretože sa spolu mohli podieľať na podvode. Zdôraznil, že ak sa stal trestný čin, tak ide o podvod s vratkou DPH a že vec sa v inom konaní rieši ako zločin krátenia dane a poistného.
Doslova napísal: „Skutočný zámer jednotlivých osôb podieľajucich sa na postupných prevodoch znemožňuje objektívne zistiť aj ich možná vedomá či nevedomá súčinnosť smerujúca k naznačenému vylákaniu daňovej výhody, kedy možno od týchto osôb očakávať účelové výpovede s cieľom obhajoby pred podozrením z inej trestnej činnosti.“
Palombi sa pôvodne domáhal vrátenia bytov aj na súde – v obchodnom spore, ktorý sa viedol od decembra 2014. Ako však vyplýva zo súdnych rozhodnutí, svoje podanie vzal vlani vo februári späť. Okresný súd Bratislava V. v marci konanie zastavil. Prečo vzal Palombi po viac ako dvoch rokoch podanie späť, však v rozhodnutí neuviedol. Na štátne orgány sa obrátil až po rokoch – po tom, ako sa ukázalo, že Vadala mu nedá ani peniaze z vratky DPH, ani nevráti byty. V tomto prípade vyšetrovanie zatiaľ neviedlo ani k obžalobe Antonina Vadalu. Dve firmy z jeho portfólia pritom išli len nedávno do konkurzu s daňovými dlhmi, presahujúcimi 100-tisíc eur.
Veľká talianska rodina
Antonino Vadala či Carmine Cinnante na Slovensku nepôsobia individuálne a opustene. Na východe Slovenska – vo vzájomnej koordinácii a spolupráci – fungujú zástupcovia štyroch rodín z prostredia talianskej Kalábrie, rodiska ‘ndranghety. Okrem Vadalovcov a Cinnanteovcov ide o rodiny Rodovcov a Catroppovcov. Ich hlavným slovenským biznisom sa stalo poľnohospodárstvo. Vlastnili, alebo dodnes vlastnia niekoľko desiatok firiem. Ich majetok sa pohybuje v desiatkach miliónov eur. Obhospodarujú stovky až tisíce hektárov pôdy, na ktoré čerpajú milióny eur dotácií.
Len za roky 2015 a 2016 sa firmám okolo týchto rodín podarilo získať od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na priamych platbách viac ako osem miliónov eur. A ďalšie státisíce eur čerpali na projektových dotáciách. Aj oprávnenosť týchto platieb je sporná. Aktuality.sk spolu s partnermi zdokumentovali viacero prípadov, kedy došlo k porušeniu predpisov.
V jednom prípade si firma vypýtala platby na osemnásobok plochy, ktorú skutočne obrábala. V inom prípade si zase pýtala platby na plochy, za ktoré neplatila nájom a nemala na ne užívacie právo. V ďalšom dokonca štatutár jednej z firiem týchto Talianov sfalšoval rozhodnutie PPA, aby presvedčil banku, že čoskoro dostane peniaze. Ďalšie verejné peniaze zinkasovali firmy pod vplyvom Talianov aj na bioplynové elektrárne. Tri firmy rodiny Diega Rodu získali napríklad v rokoch 2012 až 2017 na týchto platbách 8,3 milióna eur.
A ani tu sa nevyhli pochybeniam. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ich v roku 2015 pokutoval, lebo pri povinnom vykazovaní nadhodnotili množstvo energie, ktoré ich bioplynová elektráreň vyrobila. Práve od množstva vyrobenej dotácie pritom závisí aj výška dotácie.
Odkiaľ sú peniaze
Pranie špinavých peňazí je hlavnou podstatou podnikania ‘ndranghety aj v zahraničí. Cieľom je očistiť peniaze a podnikať viac spôsobom, ktorý vyzerá legálne. Môže ísť podľa nej o využívanie tretích osôb ako fiktívnych majiteľov firiem, obchodovanie so zahraničím s tovarom, ktorý je umelo predražený, alebo vytváranie tlaku na konkurenciu.
Klan Libri, s ktorým Vadala spolupracoval, má ako jeden z najvplyvnejších v okrese Reggio Calabria, podstatnú časť aktivít aj mimo Talianska. Napriek tomu zatiaľ neexistuje dôkaz, že by niekto zo spomenutých na Slovensku pral špinavé peniaze. Existujú však pochybnosti o pôvode peňazí, ktoré tu spomenuté talianske rodiny použili. Z dokumentov, ktoré sa nám podarilo zhromaždiť, vyplýva, že podstatná časť z nich pochádzala z rodného Talianska.
Antonino Vadala napríklad figuruje na Slovensku v niekoľkých súdnych rozhodnutiach, z ktorých vyplýva, že dostal na ruku peniaze od ľudí z Talianska. Tí sa zhodli na tom, že peniaze dali Vadalovi v hotovosti, lebo to tak chcel.
Pašovanie kokaínu
Mal za ne napríklad kúpiť poľnohospodárske družstvo na Slovensku. Keďže z obchodu nič nemali, peniaze vymáhali od Vadalu. Ten na súde tvrdil, že Talianom nič nedlží a vyhlásenie, ktoré tvrdilo opak, podpísal pod nátlakom.
Firmy bratov Rodovcov, ktoré na Slovensku vznikli už v 90. rokoch, mali zase podstatnú časť vstupného kapitálu z rovnomenných firiem vo svojej rodnej obci Condofuri v Taliansku. Ide o firmy CO.BE.R. (Diego Roda) a TRA.CE.R. (Antonio Roda), ktoré majú svoje sesterské firmy s rovnakým menom aj v Taliansku. Vo výročných správach z prelomu tisícročí uvádzajú slovenské firmy finančné záväzky a výpomoci voči firmám v Taliansku, prípadne aj to, že celá ich produkcia smeruje späť do domovskej krajiny. Firma CO.BE.R dokonca v účtovných závierkach uvádza, že vznikla ako zahraničná investícia so stopercentným podielom kapitálu z Talianska. V Taliansku za rodinnú firmu TRA.CE.R koná brat Antonia a Diega Pietro Roda. Pietro Roda pritom figuruje v kauze prania špinavých peňazí talianskej ‘ndranghety, nazývanej El Dorado.
Polícia ho zatkla v roku 2013 v ťažení roti mafiánskemu klanu Gallicianò. Čelil obvineniu z príslušnosti k mafiánskemu združeniu (špecifický trestný čin v talianskom práve) a praniu peňazí. V roku 2014 ho však Najvyšší súd pre nedostatok dôkazov očistil. Naopak, v roku 2017 sa mená členov rodiny Antonina Vadalu objavili v zatykači na 18 členov gangu, ktorý mal pre ‘ndranghetu prepašovať do Európy stovky kilogramov kokaínu.
Vadalovci sú však v zatykači len zmienení. Podrobnosti prípadu zatiaľ nie sú známe.
